Ako vybrať statív?

So statívom získate dobré snímky aj za šera a v noci.

Statív je nepostrádateľným pomocníkom fotografov a kameramanov. Umožní zhotovovať stabilné statické video zábery, časozberné sekvencie alebo snímky s dlhým expozičným časom. Aké druhy statívov existujú a v akých parametroch sa môžu statívy líšiť?

  • Tomáš, redaktor Heureka.sk
  • Doba čítania: 6 min.

Základné rozdelenie statívov

Tripody

Najrozšírenejší druh statívov stojí na troch nohách, ktoré mu zaisťujú vynikajúcu stabilitu bez potreby ďalšieho istenia. Nohy sú tiež väčšinou rozložiteľné, čo umožňuje regulovať výšku statívu a môžu byť tiež opatrené hrotmi, čo umožňuje ich ukotvenie v mäkšom podloží.

Väčšina tripodov má v strede ešte stredovú tyč, ktorá sa dá vysúvať a teda je možné regulovať výšku v malých rozsahoch bez toho, aby bolo nutné vysúvať alebo zasúvať všetky tri nohy. Nevýhodou týchto statívov je mohutnejšia konštrukcia a z nej plynúce väčšie rozmery aj hmotnosť. V porovnaní s monopodmi potom rozloženie tripodov zaberie o poznanie viac času.

  • Samostatne stojaca

  • Výborná stabilita

  • Vyžaduje dlhší čas na rozloženie

  • V zloženom stave väčšie rozmery

Monopody

Konštrukciu monopodov tvorí jedna noha, ktorej spodná časť je opatrená hrotom alebo rozložiteľnými nožičkami. Tento typ statívov sa používa predovšetkým na zapretie, v horizontálnej osi je však fotoaparát stále nutné stabilizovať rukami.

Výhodou monopodov je ich skladnosť a rýchlosť rozloženia, preto sa hodí napríklad pri fotografovaní športov alebo zvierat alebo tam, kde nie je dostatok miesta na rozloženie klasického tripodu. Na nočné snímky alebo krajinársku fotografiu však príliš vhodné nie sú, pretože ich stabilita nie je natoľko vysoká, aby pri dlhších expozíciách zaistila ostrý snímok.

  • Rýchle rozloženie a zloženie

  • Flexibilita pohybu

  • Nízka hmotnosť a v zloženom stave malé rozmery

  • Nutná ručná stabilizácia v horizontálnej osi

Ministatívy

Špecifickou kategóriou sú tzv. ministatívy. Ako názov napovedá, oproti tým bežným sú výrazne menšie a na výšku nemávajú viac ako 30 cm. Napriek tomu, že existujú aj ministatívy pre profesionálne využitie s veľkými fotoaparátmi, primárne sú vhodné k malým kompaktným fotoaparátom alebo telefónom, pre ktoré je mnoho z nich prispôsobených. Ministatívy sa využívajú hlavne položené na rôzne múriky a stĺpiky, praktické sú ale aj pre makrofotografie.

  • Kompaktné rozmery

  • Nízka hmotnosť

  • Možnosť prichytenia k rôznym plochám a predmetom

  • Nízka cena

  • Nie príliš vysoká stabilita

  • Malá výška

Statívy podľa prevedenia nôh

Skladacie statívy

Tieto statívy vám umožnia stiahnuť ich nohy k sebe a tým zmenšiť rozmery oproti rozloženému stavu, čo uľahčí prenášanie a manipuláciu. Možnosťou skladania disponuje drvivá väčšina tripodov, a to vrátane trojnohých ministatívov. Stretnúť sa môžete aj so štvornohými skladacími statívmi.

Teleskopické statívy

Prevažná väčšina monopodov či tripodov disponuje teleskopickými nohami – v najširšej sa teda nachádza niekoľko užších, ktoré je možné postupne vysúvať na dosiahnutie rôznych výšok. Čím väčší je počet segmentov, tým väčší rozsah pri menších rozmeroch statív ponúkne, ale tým horšia bude jeho stabilita a rozloženie potrvá dlhšie. U jednoduchších statívov je preto optimálnym počtom trojica segmentov, kvalitnejšie modely budú stále dobre fungovať aj so štyrmi.

Typy zámkov

Podstatný je tiež mechanizmus fixácie segmentov. Používajú sa dva systémy zámkov, prvý je zaklapávací páčkový, druhý sú doťahovacie kruhové prstence. Výhodou prvého riešenia je, že na páčkach je vždy ľahko vidieť, či sú zamknuté alebo nie. Skrutkovacie zámky sú tichšie a nepatrne rýchlejšie pri úprave dĺžky nohy. Obaja svoju funkciu plnia rovnako dobre a výber je skôr otázkou zvyku a osobných preferencií.

Flexibilné statívy (tzv. "Gorilla Pod")

Špecifickú kategóriu predstavujú statívy s ohybnými nohami – prevažne sa s týmto typom stretnete v kategórii ministatívov, pri ktorých flexibilita nôh umožňuje zachytávať ich za rôzne objekty, ako sú napríklad zábradlia alebo lampy. Takým statívom sa hovorí Gorilla Pod a zoženiete ich v rôznych veľkostiach aj nosnostiach. Využijete ich najmä pri cestovaní s telefónmi alebo ľahšími fotoaparátmi, vzhľadom na množstvo pohyblivých častí je však ich stabilita obmedzená.

Parametre statívov

Rozmery

Pri statívoch sú dôležité dva rozmery, a to tie v zloženom stave a tie v rozloženom. Zložený stav je dôležitý predovšetkým pre prenášanie a manipuláciu, môžete si tak napríklad overiť, či sa vám zvolený statív zmestí do obľúbeného fotobatohu. Rozložený potom berte do úvahy hlavne vtedy, ak hodláte zariadenie využívať v nejakých stiesnenejších podmienkach.

Zatiaľ čo ministatívy sa dĺžkou pohybujú do 20 cm, tie klasické bývajú v zloženom stave dlhé zhruba 40–60 cm. Šírka je potom relatívna podľa typu konštrukcie – monopody bývajú logicky výrazne skladnejšie ako tripody.

Maximálna a minimálna výška

Dôležitým parametrom u statívov s regulovateľnou výškou je možný rozsah nastavenia. Ideálne je, keď sa pri fotografovaní nemusíte nijako neprirodzene hrbiť a preto má väčšina statívov maximálnu výšku zhruba v rozmedzí 160–180 cm. Niektoré jednoduchšie statívy však môžu mať len okolo 140 cm, čo je pre bežného dospelého človeka nie príliš pohodlné. Naopak maximálna výška môže pri niektorých profesionálnych modeloch byť ešte o poznanie väčšia.

Minimálna výška je zásadným parametrom najmä pre tých, ktorí radi fotia makrofotografie. Bežné statívy majú minimum zhruba na 40–60 cm, pri statívoch s mnohými segmentmi alebo pri tripodoch, pri ktorých je možné nohy roztiahnuť vo väčšom uhle, môžete dosiahnuť až 20 cm.

So statívmi môže byť ťažké cestovať, preto sa zamerajte na hmotnosť a rozmery v zloženom stave.

Materiál statívu

Tie najjednoduchšie statívy bývajú vyhotovené z plastu. Odporučiť ich ale možno iba k malým fotoaparátom v kombinácii s občasným využitím, pretože tento materiál väčšinou nezaistí dostatočnú pevnosť a namáhané časti statívu v takom prípade nemusia vydržať príliš dlho.

Asi najtypickejším materiálom sú rôzne hliníkové zliatiny, tiež nazývané dural. Tento materiál je už obstojne pevný, trvanlivý a zároveň z neho vyrobené statívy nebývajú prehnane drahé. Nevýhodou je ale vyššia hmotnosť - pokiaľ si na ňu potrpíte, potom môžete zvoliť statív s ľahkou a pevnou konštrukciou z uhlíkových vlákien (karbón), pripravte sa ale na vyššiu cenu.

Za najkvalitnejšie sú považované titánové statívy, ktoré kombinujú nízku hmotnosť s extrémnou pevnosťou. Sú ale veľmi drahé a na amatérske použitie trochu zbytočné.

Hmotnosť

Najľahšie statívy vážia rádovo stoviek gramov – zatiaľ čo u ministatívov je to prakticky samozrejmosť, u monopodov a hlavne u tripodov to už väčšinou vyžaduje karbonovú alebo titánovú konštrukciu, aspoň ak má ísť o pevný a kvalitný výrobok. Bežné veľké statívy potom vážia zhruba od jedného kilogramu vyššie – optimálna hmotnosť záleží na užívateľovi, ale pre väčšinu ľudí by nemal byť problém prenášať statív vážiaci zhruba do 2 kg.

Pre mobily a menšie fotoaparáty môže stačiť flexibilný kĺbový statív Gorilla Pod.

Maximálne zaťaženie

Najmä pre tých, ktorí chcú na statív umiestňovať veľkú zrkadlovku alebo kameru, je veľmi dôležitým parametrom nosnosť statívu. Pri jej prekročení môže byť totiž statív nestabilný, pohyblivé časti nemusia držať zaaretované a v najhoršom prípade môže dôjsť aj k pádu techniky. Kompaktnejšie a lacnejšie statívy majú väčšinou nosnosť v rozmedzí 2–5 kg, pevnejšie profesionálne kusy ale udržia až 20 kg.

Statívová hlava

Statív sa skladá z nôh a hlavy. Hlavou sa myslí vrchná časť, ktorá slúži na polohovanie fotoaparátu. Existujú rôzne typy hláv, ktoré sa líšia predovšetkým tým, v akých osiach a ako precízne umožňujú nastavenie. Fotoaparát sa k statívovej hlave pripája buď priamo skrutkou, alebo častejšie pomocou tzv. rýchloupínacej doštičky.

  • Guľová - jednoduchý mechanizmus funguje ako kĺb – menšia guľa je umiestnená v jamke, v ktorej sa pohybuje a vy ju môžete v ľubovoľnej pozícii aretovať. Nastavenie je vďaka tomu veľmi jednoduché a rýchle, ale o niečo menej precízne, než pokiaľ sú jednotlivé osi oddelené. Mechanizmy sa tiež majú tendenciu opotrebovať a po čase môžu byť menej stabilné.

  • Trojcestná - ak potrebujete sklon fotoaparátu nastavovať skutočne precízne, sú pre vás ideálnym riešením hlavy trojcestné. Tie umožňujú fotoaparát zvlášť posúvať do výšky, do strany a ešte s ním otáčať alebo upravovať jeho náklon. Vďaka tomu si môžete sklon v každej osi nastaviť veľmi precízne. Nevýhodou ale je, že to pochopiteľne zaberie viac času, a navyše sú také hlavy ťažšie a rozmernejšie.

  • Videohlava - pre natáčanie videí sú vhodné tzv. videohlavy, ktoré disponujú madlom v tvare páky, pomocou ktorého môžete pohodlne a predovšetkým plynule regulovať horizontálne aj vertikálne nastavenie kamery.

  • Ďalšie typy - na trhu sa stretnete aj s ďalšími menej rozšírenými typmi hláv. Medzi ne možno zaradiť napríklad gimbaly, ktoré umožňujú zariadenie otáčať v troch osiach a vedia tiež automaticky zaisťovať stabilitu záberu pri pohybe statívu a prevodové hlavy, ktoré umožnia vysoko precízne nastavovanie polohy. Panoramatické hlavy potom umožnia fotoaparát posúvať do strany tak, aby mohli vzniknúť na seba nadväzujúce zábery z rovnakého uhla pre tvorbu panoramatických snímok.

Profesionálne statívy mávajú vysokú nosnosť a stabilitu.

Upínacia doštička

Základné statívy sa vyrábajú v prevedení bez upínacej doštičky a fotoaparát sa skrutkuje priamo na statív. Väčšina kvalitných statívov je v súčasnosti vybavená rýchloupínacou doštičkou – na ňu fotoaparát pripevníte a spoločne ich môžete zo statívu pohodlne odopnúť a pripnúť späť bez nutnosti skrutkovania. Každý výrobca používa trochu iný upínací mechanizmus a rozmery doštičky.

Stredová tyč

Väčšina statívov je vybavená vertikálnou stredovou tyčou, ktorá umožňuje v určitom rozsahu nastaviť výšku statívu bez nutnosti úpravy dĺžky nôh. Vysúvanie stredovej tyče by malo byť jednoduché a dobre ovládateľné. Niektoré statívy majú vysúvanie stredovej tyče riešené otáčaním kľučky, čo ale môže byť diel náchylný na rozbitie.

Spodný koniec výsuvnej stredovej tyče by mal byť opatrený háčikom. Na ten je možné zavesiť napríklad batoh a zvýšiť tak stabilitu statívu za silnejšieho vetra. Stredovú tyč je možné tiež u niektorých statívov vytiahnuť a zasunúť hlavou dole, čo priblíži fotoaparát nižšie k zemi. To ocenia predovšetkým makrofotografi.

Príslušenstvo

Aby sa statív pri prenášaní zbytočne neopotrebovával a bol chránený pred poveternostnými vplyvmi, môžete ho opatriť obalom. Niektorí výrobcovia ho k statívu pribaľujú, inokedy si ho musíte dokúpiť zvlášť. Najčastejšie sa používajú jednoduché mäkké obaly so sťahovateľným otvorom, stretnúť sa ale môžete aj s pevnejšími puzdrami, ktoré sa využívajú predovšetkým s profesionálnou technikou.

Viac o príslušenstve k statívom

Niektoré statívy sú vybavené držiakmi na popruhy. Ich pomocou na seba môžete statív jednoducho zavesiť, čo vám značne spríjemní dlhšie prenášanie.

Najmä kvalitnejšie statívy využívajú na upevnenie fotoaparátu rýchloupínacie statívové doštičky. Tie priskrutkujete do statívového závitu na fotoaparáte, ktorý potom môžete veľmi jednoducho upínať a odopínať zo statívovej hlavy podľa potreby. Ak máte statívových hláv viac, môžete mať na každom fotoaparáte jednu, čím vám odpadáva nutnosť zdĺhavého premontovania.

Väčšina výrobcov vám k statívu poskytne len jednu doštičku, ale ďalšie umožňuje dokúpiť, čo príde vhod aj v prípade straty. Značky využívajú buď vlastné štandardy doštičiek, alebo univerzálna arca-swiss, ktorá je pomerne rozšírená a vďaka tomu môžete jednu doštičku pokojne používať k viacerým kompatibilným statívom.

Niektoré statívy majú v podstavcovej časti nôh otvory, do ktorých je možné zaskrutkovať prídavné hroty. Tie vám následne umožnia statív stabilizovať aj na mäkšom podloží.

Na trhu sa vyskytujú prevažne dva rozmery závitov - 1,4" a 3,8". Pokiaľ teda statív neumožňuje používať doštičky a chcete naň prirobiť zariadenie s iným závitom, s redukčnými skrutkami to nebude problém.

Pokiaľ potrebujete, aby vaše zábery boli perfektne rovné, môžete zakúpiť špeciálne vodováhy, ktoré na hlavu statívu prirobíte a následne podľa nich môžete upravovať sklon. Niektoré statívy majú aj vodováhu vlastnú, hoci väčšinou o niečo menej precízne.

Rýchloupínacie doštičky

Statívové hlavy

Brašny a popruhy na statívy

Fotobatohy

Filtre k objektívom

Blesky k fotoaparátom

Diaľkové ovládanie k fotoaparátom

Čistenie pre fotoaparáty

Káble k fotoaparátom

Foto - Video batérie

Najčastejšie otázky

Aký statív je vhodný na natáčanie videí?

Ideálne video statívy sú také, ktoré majú kvapalinovú hlavu a pákový mechanizmus. Vďaka kvapaline je pohyb kamery plynulý a bez trhania, vďaka páke je možné celú hlavu pohodlne ovládať.

Aký statív je vhodný pre váš fotoaparát?

Všeobecne vzaté, statívy sú univerzálne a o tom, či bude s vašim fotoaparátom dobre fungovať, rozhodujú dva faktory. Prvým je priemer statívového závitu. Ten musí byť pri fotoaparáte aj pri statíve, resp. u statívovej hlavy/doštičky zhodný.

Druhým faktorom je nosnosť statívu. Tá musí byť vyššia, než celková hmotnosť fotoaparátu. V prípade malých digitálnych kompaktov by nemal vzniknúť problém. U bezzrkadloviek a zrkadloviek sa hmotnosť odvíja najmä od zvoleného výmenného objektívu. Všeobecne vyžadujú robustnejší statív s nosnosťou 1 kg a viac.

Je možné na statív umiestniť telefón?

Mobilný telefón je možné umiestniť na akýkoľvek statív bez ohľadu na typ. Je však nutné využiť špeciálny upínací mechanizmus vo forme rámčeka, ktorý sa upevní na statívovú skrutku. Tento upínací diel je buď súčasťou statívu, alebo ho je možné dokúpiť zvlášť.